Len v dialógu a v poctivej kritike vlastných názorov môže Žilina ako mesto napredovať. Avšak súčasné mestské zastupiteľstvo má od toho na míle ďaleko.
Viacerí poslanci, ako aj vedenie mesta, niekedy akoby zámerne nechceli diskutovať. Namiesto toho sa do jednania zastupiteľstva často vnáša nekultúra a zlostná rétorika, dobre známa z národného parlamentu, kde už dávno nevládne odbornosť, ale osobné urážky a skreslovanie vecí z minulosti, ktoré s dneškom nijako nesúvisia. Takýmto správaním je často zakrývaná neschopnosť diskutovať a ponúkať riešenia. A neraz sú tí, ktorým skutočne ide o poctivú diskusiu označovaní za bláznov, neschopákov a amatérov.
Takúto situáciu som v Žiline už raz zažil. Bolo to pred 15 rokmi. Vtedy som po prvý krát dostal dôveru od Žilinčanov a stal sa poslancom Mestského zastupiteľstva. Bola to éra Jána Slotu. Bolo to vtedy, keď "Bratia a sestry v Kristu, potrebujem predať Štúrovo námestie." Bolo to vtedy, keď sa mne a mojim kolegom poslancom vyhrážali a mali sme problémy v zamestnaní. Bolo to vtedy, keď bola nad Žilinou zatiahnutá roleta. Kto mohol, stratil záujem o verejné dianie alebo odišiel a už sa nevrátil.
Túto dobu máme našťastie dávno za sebou. Nezľakli sme sa vtedy a pustili sme sa do boja za lepšiu Žilinu. Aj keď sa určite v tých rokoch, za éry Ivana Harmana, veľa vecí neurobilo dokonale, mesto zrazu získalo ľudskú tvár. Žilinčanom sa dýchalo voľnejšie. No terajšie správanie niektorých poslancov je ako závan dôb minulých, dôb Slotových.
Nekultúrna komunikácia je jedna vec, absencia komunikácie je ďalší problém. Občania mestu právom vyčítajú, že často pri riešení náročných tém nekomunikuje. To sa stalo napríklad pri téme spoplatnenia vjazdu do historického centra. Samo o sebe to nemusí byť zlá myšlienka. Keď ju však mesto začalo presadzovať, robilo tak bez akejkoľvek diskusie. A potom sa tí, ktorých sa to týka, dozvedali podrobnosti až na zastupiteľstve. Preto sme (klub nezávislých poslancov) tento návrh nepodporili. Naopak, zaviazali sme mesto, aby celý návrh prepracovalo a najmä - aby diskutovalo s tými, ktorých sa toto opatrenie najviac dotýka.
Rovnaký scenár sa opakoval aj pri rušení Základnej školy Hollého. Mesto sa rozhodlo, že bez predošlej diskusie, podľa vlastného uváženia, umiestni napríklad na ZŠ Jarná 30 (!) nových detí. Samozrejme, že rodičia aj učitelia sa právom obávali a protestovali. Iniciovali sme vtedy stretnutie, na ktoré sme prizvali všetkých kompetentných aj zástupcov rodičov. Za 60 minút bolo po probléme, dosiahli sme spravodlivejšie prerozdelenie detí. Všetko čo sme potrebovali bolo stretnúť sa a diskutovať. Ochota hľadať riešenia a prijať kompromisy.
Čo takýmto veciam škodí je „hrať formu“, nechať sa pri každej príležitosti odfotiť, poznamenať nejakú klišé frázu a riešeniam sa vyhýbať. A keď si niekto dovolí na to upozorniť, reakciou sú vyhrážky a osobné útoky, na ktoré občania vôbec nie sú zvedaví.
Áno, kultúra rokovania v MZ je zlá. Preto by som ja sám za seba, ale aj v mene kolegov a v neposlednom rade občanov Žiliny, vyzval vedenie mesta, aby ráznejšie zakročilo proti prejavom hrubosti a osobných atakov. My sami sme na najbližšie mestské zastupiteľstvo pripravili Etický kódex poslanca, ktorý si teraz môžete preštudovať aj vy. Žilinčania od svojich zástupcov očakávajú riešenie problémov mesta, nie cirkus a plejádu osobných sporov. Pretože dialóg a hľadanie riešení a nie pekné účesy a osobné útoky sú to, čo nakoniec zlepší život Žilinčanom.